Ako vznikla myšlienka založiť kaviareň?

Už popri vysokej škole som podnikal s rôznymi vecami a pohrával som sa s myšlienkou, že by som rád vybudoval niečo, čo by malo myšlienku a zároveň by to fungovalo celoslovensky. Napriek tomu, že kávu som pil iba ako laik, čím viac som o tom počúval, tým viac som si uvedomoval, že baristika je veľmi zaujímavá. Začal som zisťovať, ako sa pije zdravá káva a povedal som si, že by som chcel naučiť ľudí piť zdravú kávu, teda žiadnych zalievaných „turkov“.

Čiže mal som takýto nápad, stále hlbšie a hlbšie som sa ponáral do tej problematiky a snažil som sa nájsť koncept, ktorý na Slovensku ešte nie je. Povedal som si, že spojím predaj kávy, čaju a čokolády, ale zároveň si bude môcť zákazník u nás zakúpiť príslušenstvo od šálky až po kávovar.

Taktiež polohu som zvolil takticky mimo obchodných centier. Aby to nebolo iba o tom, že tí ľudia prídu a odídu, ale aby zákazník zo strany obsluhy dostal maximálne priateľský prístup. Snažíme sa, aby to bolo celé také rodinnejšie, dievčatá sa Vás spýtajú, ako sa voláte, odkiaľ ste, poznajú Vás, budujú si s kupujúcim priateľský a súčasne profesionálny vzťah. Všetko čo v predajni máme ovládajú, takže keď si zakúpite kávovar, tak Vám vysvetlia, nielen ako sa používa, ale aj ako sa čistí a na čo slúži tá ktorá baristická pomôcka.

Takže našou snahou je spojiť priateľský a profesionálny prístup a vytvoriť široké portfólio toho, čo si môžu ľudia vybrať.

Kedy a kde vznikla Vaša prvá prevádzka?

Prvé Verticcio vzniklo pred vyše dvomi rokmi v Žiline. V Bratislave a Trnave sme otvorili predajne približne po roku. Najprv som koncept, ktorý som mal, potreboval troška vyladiť. Približne 20% pôvodného plánu som zmenil, upravil  a keď som overil, že takto by to mohlo fungovať, tak som to posunul do Bratislavy a neskôr do Trnavy.

Kto stál pri zrode a pomáhal tento nápad zrealizovať?

Prvú žilinskú predajňu som robil dosť svojpomocne, cennou posilou bol môj oco a svokor, po nociach som si to tu oddrel, cez deň som ukladal tovar. Mal som dvoch ľudí, s ktorými som pár týždňov pracoval v kaviarenskej časti, ale časom som to už nestíhal, tak som sa musel stiahnuť a venovať sa nákupu tovar, marketingu, vedeniu predajne a rôznym zlepšeniam.

V kaviarni so mnou začala robiť Zuzka, to bola osoba, na ktorú som sa mohol spoľahnúť a neskôr Matej, ktorý momentálne zastupuje celú kvalitu a teda aj praženie kávy.

O nejaký čas som chcel spustiť praženie kávy, tak sme ju začali pražiť priamo na prevádzke. Zákazník si mohol otvoriť dvere a pozrieť sa, ako sa praží. Keď už sa pražilo viac ako osem hodín denne a všetkým naokolo voňala bielizeň od kávy, museli sme pražiareň presťahovať. Kúpili sme profesionálnejšiu pražičku a od vtedy pražíme na Vlčincoch.

Aké sú Vaše hodnoty, ktorých sa držíte?

Pôvodne boli štyri, ale po dvoch rokoch som to zhrnul do „priateľského a profesionálneho prístupu“.  Gro sa nezmenilo, ale trvalo 5 minút, kým som to niekomu vysvetlil, tak to bolo potrebné skrátiť.

Tento rok som si dal cieľ, urobiť z Verticcia taký lovebrand a to tak, že budem otvárať firmu verejnosti. To znamená, že ukazujeme zákazníkom náš firemný život vo Verticciu, kto u nás robí, ako sa to vlastne robí, ako pražíme kávu, keď sme niekde na výstave a podobne. Aby s nami ľudia žili a dôverovali našej značke. Chceme im ukázať, že to čo hovoríme, je aj pravda. Preto sme napríklad organizovali aj akciu s názvomZaži Verticcio, kde sme pre našich zákazníkov otvorili dvere našej pražiarne.

Zmenil sa Vás postoj k podnikaniu od jeho začiatku?

Zmenil. Už som menej so zákazníkmi, pretože firma sa rozrástla. Dnes pre mňa pracuje 14 ľudí a už to nie je také jednoduché. Urobil som menšie divízie, každý vie, čo má na starosti a snažím sa svojich ľudí naučiť tú moju myšlienku, aby to vedeli posúvať ďalej.

Pred polrokom nastala situácia, že som tu mal tri dievčatá, z nich dve boli tehotné a zrazu nemohli, manažér bol chorý, druhý bol na dovolenke, vedúca predajne bola mimo a nemal kto robiť. Takže som bol na prevádzke ja a Zuzka, ktorá so mnou začínala a ešte Lucka, ktorá robila na e-shope. A zákazníci prichádzali a pozerali sa na nás, že kto sme. Pre mňa to bolo super, po tých ôsmych hodinách som si povedal, že to baby nemajú ľahké a videl som zákazníkov zase z iného pohľadu. Čo si pýtajú a vedel som si to po celom dni zrekapitulovať. Čiže znova som trošku načrel do toho a to je niečo, čo by som si chcel nechať, tú možnosť prísť do kontaktu s našimi zákazníkmi.

Prečo ste sa rozhodli spolupracovať s PURE JUNK?

Pre jednoduchú vec. Mne sa páčia malé firmy, ktoré to robia dobre. Veľakrát tá menšia firma, dá do toho srdce a robí to lepšie, tak naozaj. Nie je to o tom mať dvesto zákazníkov, radšej mám piatich klientov a o tých sa skutočne starám. A vidím, že je to oveľa lepšie, menej to stojí a zároveň je to kvalitnejšie odvedená práca. S PURE JUNK sme začali nejakou úplnou maličkosťou a povedal som si ako super to vyzerá a potom druhá, tretia, štvrtá, piata a celé to dostáva nádych takej pohody.

Ako z Vášho pohľadu prebiehala táto spolupráca?

Naša spolupráca začala táckami, o tých som mal predstavu, ako by približne mali vyzerať, čo sa týka rozmerov, tvaru a tak ďalej. Keď to doniesli, tak som si povedal, že presne takto som si to predstavoval. Neskôr, keď som chcel stojan na lístok, tak som im povedal, že mám takýto nápad a oni prišli s tromi alternatívami, ako by to asi mohlo vyzerať. Chcel som aby to bolo užšie, takže sme sa vybrali takým smerom. Taktiež pri tabuľke na dvere boli dva návrhy, jeden bol príliš ťažký, vedel som, že by mi mohol rozbiť sklo, čo oni nemali odkiaľ vedieť, tak mi ponúkli druhý variant. Čiže všetko super. Vždy nájdeme riešenie, ktoré prepája dizajn, funkčnosť a naše očakávania.

Ako vnímate PURE JUNK?

Nejako extra ho nesledujem a asi práve preto sa mi objavujú kade tade. Prvýkrát som ich zaregistroval v Tu a teraz – Akadémia pohybu, kde robili sedenie a hovoril som si, že je to celkom zaujímavé a neskôr som si povedal, že by možno vedeli vyrobiť aj niečo menšie – naše tácky. To bol prvý kontakt. A potom som bol na nejakej prednáške Forbes a tam pozerám, že PURE JUNK niečo vyhral a potom znova, že získal nejaké ocenenie, tak som si hovoril fíha. Takže napriek tomu, že som ich nesledoval, som ich vnímal a to veľmi pozitívne.

Kam ste sa ako firma posunuli od svojho založenia Vy?

Vyladili sme to. Dotiahli sme to celé na profesionálnejšiu úroveň. Ja som pripravený na to, že chcem „obsadiť“ Slovensko. V každom väčšom meste by som chcel vytvoriť takýto koncept, kde by sa ľudia cítili príjemne, nájdu tam profesionálny prístup a zároveň si povedia, že máme naozaj dobrú kávu.

Aké sú Vaše plány do budúcna?

Do budúcnosti chytám dve veci. Jednou sú tie špecializované predajne a druhou je rozšírenie veľkoobchodu, keďže pražíme a dovážame kávu pre kaviarne. A posledná vec, ktorá sa chystá, je ešte tak trochu tajná, tak Vám to nemôžem prezradiť – ale pôjde o jednu dobročinnú vec spojenú s eko a určite to bude ešte tento rok.

Na všetky tajnosti, ktoré si na nás chystá Verticcio sa tešíme, prajeme im veľa šťastia na ceste za ich cieľmi a súčasne im ďakujeme za príjemný  rozhovor.

Zdroj: www.purejunk.sk