Dodal Bulváru vôňu kávy

V rámci našej redakcie sa už smejeme na tom, že sme skrátka zaspali dobu. Ja a fotograf Ondrej už máme tesne po tridsiatke, a tak nás príbehy ľudí, ktorí sú od nás mladší a majú za sebou zaujímavé podnikateľské skúsenosti, zväčša dostanú. A takým je aj Lukáš Tóth, len dvadsaťsedemročný majiteľ pražiarne a predajne Verticcio v Žiline.

Od kolotočov po kávu

K svojmu vysnenému povolaniu sa Lukáš dostal cez hodové slávnosti. Syn podnikateľov dostal akčnosť do vienka a popri škole už ako dvadsaťtri ročný začal podnikať s občerstvením. Tam sa dostal do prvého kontaktu so zákazníkmi, ale aj praktickými vecami ako napríklad registračnou pokladnicou.  Po roku podnikania na jarmokoch, si všimol jeden menší detail, ktorý nemohol nikde chýbať a začal pátrať po jeho výrobcoch. Tým detailom boli obyčajné špajdle. „Cukrová vata, či zemiakové špirálky. Špajdlí boli plné trhy a paradoxne ich pôvod nebol slovenský. Tak som sa stal ich výrobcom, čím som si pohneval dovtedajších dodávateľov,“ spomína Lukáš. Úspech a sieť podchytených kontaktov na seba nenechala dlho čakať a do roka sa vypracoval na uznávaného výrobcu. Lenže vnútorný nepokoj a túžba po niečom novom ho hnala vpred. A najmä aj ukončená vysoká škola. Napriek tomu, že je vyučený lesník a vysoká škola bola so zameraním na športy, nevenoval sa ani jednému a ani druhému. Úspešný biznis so špajdlami predal kamarátovi a zameral sa na svet lahodných delikates, ktorými boli káva, čaj a čokoláda.

Osudové miesto

Napriek tomu, že väčšina ľudí sa s podnikaním tiahne do miest smerom na západ, u Lukáša to bolo inak. Je z Banskej Bystrice a obchodík si otvoril v Žiline. „Kamarát si na príjemnom bulvári viedol menšiu prevádzku so zdravou výživou. Žilina sa mne a aj mojej manželke zapáčila, tak sme si povedali, že by sme to v nej mohli skúsiť aj my. A navyše je v nej potenciál pre takýto projekt,“ dodáva mladý podnikateľ. Navyše, spojenie kávy, čaju a čokolády od slovenských výrobcov bolo inovatívne a vybral sa týmto smerom. Do myšlienky pražiť vlastnú kávu sa mu priplietol profesionálny pražič Matej, ktorý práve opúšťal svoje predchádzajúce pracovisko. V Matejovi Lukáš našiel človeka, ktorý pre kávu nielen dýcha, ale aj žije a s plnou dôverou mu zveril najdôležitejšiu časť tejto práce. Na našu otázku, či pražiť nechce aj on sám, odpovedal jasne. „Každý by sa mal venovať svojej aktivite na 100%, aby bol dobrý. Pražič praží a robí to kvalitne a dobre. Ja nakoľko mám na starosti aj obchod, zamestnancov, ekonomické veci a starostlivosť o zákazníkov, praženie pod mojim vedením by utrpelo“, sympaticky priznáva Lukáš a dodáva: „Do budúcnosti to však nevylučujem. Nakoľko však momentálne pracujeme na novom e-shope a hľadáme nové prevádzky na Slovensku, moje aktivity sú jasne zadefinované niekde inde.“

Iný prístup i meno

Príbeh názvu je vlastnou poviedkou samou o sebe. Verticcio, napriek tomu, že znie mimoriadne taliansky, je slovom vymysleným. Vzniklo z čias, kedy bol Lukáš ešte študentom a s priateľom si vymýšľali rôzne mená. Verticcio bolo jeho krstným menom, za ktorým nasledovalo ešte priezvisko Bandarseribegawan, inšpirované hlavným mestom Brunej.

Keď hľadal meno pre svoju prevádzku, bolo rozhodnuté. Bude to Verticcio s doplnkom coffee and tea v názve. Znie to štýlovo a rovnakými sú aj návštevníci predajne s pražiarňou. Radi si dajú kávu „na stojáka“ a oddegustujú výberové kávy v jednom z dvoch mlynčekov. V tom treťom je klasika odhlasovaná miestnym obyvateľstvom. Lukáš sa svojich klientov snaží edukovať, a to aj formou hlasovacích lístkov, kde majú klienti možnosť za kávu zdarma hodnotiť chute pripraveného nápoja.

„Okrem tejto aktivity sa snažíme ľuďom stále prinášať niečo nové. Naposledy to boli Valentínske pohľadnice, ktoré mohli u nás vypísať a my sme ich s kupónom na kávu 1+1 zdarma odoslali na nimi uvedenú adresu,“ popisuje tento ľudský marketing Lukáš.

Grom podniku sú však ľudia. Práve na nich stojí všetok šarm a charizma značky Verticcio. „Personál musí byť profesionálny a milý. Na to kladiem najväčší dôraz“, poukazuje. Počas nášho pozorovania je to vskutku tak. Šikovné baristky sa veselo točia za barom a pripravujú espressa a cappuccina za aké by sa nemusel hanbiť ani rodený talian s 20 ročnou praxou za barom. Navyše milo podebatujú s miestnymi klientami- či už dvoma biznismenmi, alebo staršou paňou, ktorá sa do obchodíku len prišla pozrieť. Lukáš ponad šálku s lahodným espressom dodáva:   „Na kvalite a servise mi záleží najviac zo všetkého. Chcem aby sa moji zamestnanci cítili dobre, a potom sa budú tak cítiť všetci. Verím, že síce táto cesta nie je najľahšia a najmä pri otváraní nových prevádzok nás čaká mnoho prekážok. Je však tou najsprávnejšou.“

Zdroj: www.kavickari.sk